Neviete čo čítať? Recenzie vybraných kresťanských kníh. Pozrite si, čo čítame my a o čom sa v knižnom svete hovorí.

Ja som N (recenzia)

Knihy sa píšu aj preto, aby čitateľov viedli k zamysleniu, ponúkali otázky a vyvolávali chuť hľadať odpovede. Táto kniha, pre nás na prvé prečítanie s nie celkom pochopiteľným názvom Ja som N, nás donúti tak k hlbokému zamýšľaniu sa, ako aj k hľadaniu odpovedí na veľa, veľa ťažkých otázok.

Najprv k názvu knihy. Písmeno „n“ z našej abecedy znamená arabské písmeno „nún“ (ﻦ ), ktorým moslimskí radikáli označujú nasledovníkov Ježiša z Nazareta, ktorých unášajú, mučia a/alebo zabíjajú. V knihe sa neuvádza autor, ale je nadpísaná označením Hlas mučeníkov, čo je naddenominačná kresťanská misijná organizácia založená v roku 1967, ktorá poskytuje praktickú a duchovnú pomoc prenasledovaným kresťanom na celom svete. Členovia tejto organizácie vytvorili dramatickú mozaiku príbehov kresťanov, ktorí statočne čelili a čelia islamským extrémistom.

Kniha má 250 strán a jasnú štruktúru , ktorá upútava pozornosť už tým, že predhovory napísalo sedem osobností, biskup, pastori, členovia misijných organizácii a autori kníh s podobnou tematikou. Po Úvode nasledujú príbehy rozčlenené do 6 častí, pomenovaných podľa daností, o ktoré sa prosia v záverečnej modlitbe tí, ktorí chcú byť „n“. Obeta, Odvaha, Radosť, Vytrvalosť, Odpustenie, Vernosť. Každá z častí je zakončená podkapitolkou, nazvanou Mučeníci v dejinách. Zostavovatelia si do nich vybrali príklady z rôznych historických období a z rôznych zemí sveta. Predstavujú Dietricha Bonhoeffera z Nemecka, Wang Ming-Dao z Číny, Mahdi Díbádža z Iránu, Johna Bradforda z Anglicka, Richarda Wurmbranda a Sabinu Osterovú – Wurmbrandovú z Rumunska ako aj Perpetuu so starovekého Kartága. Medzi nimi sú rozprestreté príbehy 37 mužov a 20 žien zväčša z najrizikovejších oblastí Afriky, Blízkeho východu a ďalších zemí, v ktorých islamskí extrémisti terorizujú najmä kresťanské obyvateľstvo. Niektoré z príbehov sa skončia ako-tak uspokojivo. Väčšina sa však končí z ľudského pohľadu tragicky, umučením a smrťou hlavných postáv, ich rodinných príslušníkov, priateľov a blízkych.

Aké zamyslenie evokovala táto kniha u mňa? – Že som nesmierne rada, že žijem v Európe, v ktorej všetko hodnotné a pre iných závideniahodné pochádza z jej kresťanských koreňov. Európsky kontinent nikdy nemal skutočný „svätý“ pokoj. Osmanské vojská krvavo prenikali do Európy už od konca 14. storočia. Zvíťazili pri Kosovom poli, Varne, Konstatinopole, Moháči, Budíne a dostali sa aj do Nových Zámkov na našom území. Ostávali za nimi tisícky surovo zavraždených a umučených a odvlečených ľudí. Šťastím pre náš kontinent bolo, že vládcovia jeho krajín uznávali spoločné hodnoty, ktoré vyplývajú z katolíckej viery. Tak sa pod duchovným vedením pápeža svätého Pia V. sformovala Svätá Liga a porazila moslimské vojska v jednej z najväčších námorných bitiek pri Lepante (1571). Okrem mečov víťazila aj modlitba ruženca, ktorý mal každý vojak Svätej Ligy pri svojom meči. Tak vznikol neskôr na pamiatku tohto víťazstva sviatok Ružencovej Panny Márie (7. október). Nemožno si nepripomenúť ani udatnosť Hessenov, Sasov, Bavorov a najmä Poliakov, pod vedením Eugena Savojského a tvorcu víťazstva pri Viedni Jána III. Sobieského, ktorí pod duchovným velením pápeža Inocenta XI. a s modlitbami pátra Marka z Aviánu na hlavu porazili oveľa početnejšie vojská pašu Kara Mustafu pod Kahlenbergom. Tento deň a vytlačenie islamu z Európy nám pripomína sviatok Mena Panny Márie, ku ktorej sa vojská modlili a zároveň víťazili proti krutej a výraznej presile. Na záver, 12. septembra 1683, pri hlahole všetkých Viedenských kostolných zvonov, ktoré sa rozozvučali na počesť historického víťazstva, si naši hrdinovia možno mysleli, že od týchto peripetií bude mať Európa navždy pokoj. Dnes vieme, že to tak nie je. Naši muži síce nebojujú priamo zbraňami, ale tichý a zákerný boj o moc a nadvládu nad našimi územiami, ľuďmi a ich dušami prebieha na úrovni „politickej korektnosti“ a s ďalšími diplomatickými zbraňami.

Ako lekárke, je mi jasné, že napríklad lepšie a úspešnejšie je akejkoľvek chorobe predchádzať, ako ju potom zanedbanú liečiť. Podobne aj pri „liečbe“ hodnotových „ochorení“ spoločnosti je potrebné a životne dôležité im múdro predchádzať. Aké úlohy nás čakajú pri obrane našich kresťanských hodnôt, ktoré jediné sú zárukou udržania suverénnosti Európskych národných štátov? Nuž, napísať je to jednoduché. Snažiť sa všetkými možnými kultivovanými spôsobmi uchovávať a šľachtiť naše kresťanské korene, z ktorých jedine môžu vyrastať zdravé výhonky. Povzbudzovať našich mladých k uvedomeniu si významu viery, vlastenectva, spolupatričnosti, zodpovednosti i hrdosti na našich statočných a obetavých predkov. Naučiť ich vzdelávať sa v potrebných zručnostiach a vedomostiach a s chuťou na rôznych „frontoch“ bojovať o svoje zdedené kultúrne dedičstvo a vieru. Lebo ak sa budeme chcieť ubrániť otvorenej invázii akéhokoľvek teroru, musíme mať „pevnú pôdu pod nohami“. V moslimských zemiach kresťania zomierajú a zomierajú aj ich blízki. My vo svete formovanom kresťanstvom sme si však za dlhé storočia obetí, pokroku i omylov vybudovali v Európe iné kultúrne prostredie, ktoré nám môžu zničiť rôzni agresori. Už pomerne dlho žijeme vo svete, v ktorom sa snažíme chrániť aj nenarodený plod už od momentu „nula“. Trest smrti sa v našom legislatívnom prostredí zrušil a o ťažko chorého pacienta sa zvádzajú dlhé boje. V takomto scitlivenom svete, nechať zbytočne mučiť a zomierať ľudí len pre zanedbanie „preventívy“, a to iba z pochybných politických dôvodov, by bol ťažký hriech. Veď aj v najnovšom vydaní Katechizme katolíckej cirkvi pod číslom 2265 si môžeme prečítať: Oprávnená obrana môže byť nielen právom, ale aj vážnou povinnosťou pre toho, kto je zodpovedný za život iných. (2240) Obrana spoločného dobra vyžaduje zneškodnenie nespravodlivého útočníka. Z toho dôvodu majú právoplatní predstavitelia moci právo použiť zbrane, (2308)aby odrazili útočníkov na občiansku spoločnosť, ktorá je zverená ich zodpovednosti. Kniha Ja som N nám zreteľne dopĺňa vedomosti o neprípustnom správaní sa islamistov na ovládaných územiach, najmä ku kresťanom. Je čas, aby sme sa my u nás v Európe spamätali a svojou liknavosťou, zriedenosťou a slabnúcou vierou nevystavovali blížnych a iných, zničeniu ako nevinné obete. V knihe sú uvedené úžasné príklady dobrovoľného prijatia najvyššej obety kresťanov a ich rodín a priateľov. No nik z nás nemá právo vystaviť iného takýmto skúškam. Nie všetky obete musia nepredstaviteľné násilie vydržať. Ich prípadné a ľudsky pochopiteľné zlyhania, vzdanie sa viery, či konverzie k islamu by bez našej primeranej obrany, padali na naše „hlavy“ a svedomie.

Po prečítaní knihy Ja som N sa náš čitateľ možno znechutí, zdesí, či zhrozí jej beštiálnym ale skutočným obsahom vyplývajúcim z ľudského násilia. No nedajme sa zastrašiť, pretože strach je najúčinnejšou zbraňou teroristov. Modlime sa, aby nám Duch Svätý dal odvahu prehovoriť, konať, zapojiť sa na pravom mieste a v pravý čas. Nech nás tieto otrasné zločiny nenaplnia nenávisťou, ale zobudia z letargie a povzbudia k zasadzovaniu alebo renesancii kresťanských hodnôt všade tam, kde to bude s pomocou Božou možné.

Autorka recenzie: Katarína Adamicová

Bibliografický popis: Hlas mučeníkov. 2016. Ja som n [The Voice of the Martyrs: I am N], Kumran, 250 s., brožovaná, ISBN: 978-80-89487-81-3.

zobrazené: 505x

Pridajte komentár