Neviete čo čítať? Recenzie vybraných kresťanských kníh. Pozrite si, čo čítame my a o čom sa v knižnom svete hovorí.

Žena – Edita Steinová (recenzia)

Tak ako nie je možné poznať život Pána Ježiša bez životných osudov žien, ktoré ho sprevádzali, tak nie je možné poznať ani dielo sv. Jána Pavla II. bez poznania diela Edity Steinovej – sv. Terézie Benedikty od Kríža. Tieto dve sväté osoby sú totiž nanajvýš prepojené a kto sa zaoberá životom a dielami jednej z nich, skôr či neskôr sa dopracuje k myšlienkam tej druhej. Prečo?

Edit Steinová bola filozofka, učiteľka, konvertitka na základe prečítaného diela sv. Terézie z Avily, karmelitánka a svätá mučenica pochádzajúca z Poľska, moderná žena, vynikajúca  intelektuálka. Je jednou z najpozoruhodnejších žien 20. storočia.

Ján Pavol II. bol filozof, vynikajúci študent, autor divadelných hier, človek, ktorý pôvodne tiež zamýšľal vstúpiť do rehole karmelitánov ovplyvnený dielom sv. Jána z Kríža (duchovného priateľa sv. Terézie z Avily), pápež pochádzajúci z Poľska, moderný muž, prvotriedny kňaz. 

Napriek tomu, že tieto dve osoby sa pravdepodobne nikdy nestretli, akoby nám svojím dielom ukazovali smer. Smer k lepšiemu pochopeniu identity ženy a muža ako obrazu stvoreného na Božiu podobu, ženy a muža vykúpeného Kristovou krvou, jeho smrťou na kríži, ženy a muža, ktorí žijú z moci Zmŕtvychvstalého, ženy a muža ochotných obetovať sa pre dobro druhých. Texty od Edity Steinovej zaradené do publikácie Žena, sú prednášky. Ide spolu o 8 prednášok venovaných otázkam ženy, jej identity a jej miesta v spoločnosti s nasledujúcimi názvami:

.
1. Osobitosť ženy a jej význam pre život národa
2. Étos ženských povolaní
3. Povolanie muža a ženy podľa prirodzenosti a milosti
4. Žena a jej určenie
5. Kresťanský život ženy
6. Umenie materskej výchovy
7. Základy vzdelávania žien
8. Problémy nového vzdelávania dievčat

.
Už názov jednotlivých prednášok napovedá, že týmto knižným titulom sa pre dnešné ženy, ale možno i mužov, otvára priestor doplniť svoju knižnicu titulom z pera svätej a z nášho pohľadu veľmi modernej ženy, ktorá ako filozofka, učiteľka, vzdelaná žena s kresťanským duchom rozumela danej problematike. Autorka v prvej prednáške, ktorá je akoby odrazovým mostíkom pre všetky ostatné, popisuje ženskú osobitosť, jej rozdielnosť v porovnaní s mužom týkajúcu sa rovnako tela ako aj duše. Podľa nej ženská duša je viac orientovaná na osobnú sféru a úplnosť/celistvosť.

Ženy sa podľa Steinovej zaujímajú viac o osoby než o veci, o konkrétno než o abstrakciu, viac sú zamerané na celok než na časti a majú rozvinutú schopnosť empatie a chápania emocionálnych stavov. Zároveň táto predispozícia v nich vytvára neodolateľnú potrebu byť pri všetkom vo všetkých oblastiach, dotknúť sa všetkého, ale do ničoho sa nezahĺbiť. Autorka vysvetľuje, že žena sa nevhodným spôsobom mieša do osobného života iných a pociťuje neznesiteľnú potrebu manipulovať druhými. Žena má slovami Steinovej „sklon sama sa úplne stratiť v inom človeku“. Jej slepá ženská láska často ničí objektívnosť jej úsudku. Napriek tomu „žena nemá šetriť starostlivosťou o skutočnú ľudskú prirodzenosť a má ju chrániť a rozvíjať. No najskôr ju musí sama vlastniť, inak k nej nemôže priviesť druhého. Tvrdí, že „osobitné určenie ženy je byť manželkou a matkou.“ Vysvetľuje, že je to možné len vtedy, ak je ona sama pevne zakotvená, t.j. že všetko v nej musí byť usporiadané a v rovnováhe. Slová Steinovej o poslaní ženy v období jej vlastného života (30.-te roky 19. stor.) sú nesmierne aktuálne aj dnes: „…dnes viac ako kedykoľvek v minulosti potrebujeme ženy, ktoré znova obnovia skutočný kresťanský rodinný život.“

Zároveň si kladie otázku, ako je možné vytvoriť očistenú a vzácnu ženskú prirodzenosť. Podľa nej „najlepším prostriedkom je vecná práca. Je liekom proti nedokonalosti ženskej osobitosti. Každá takáto práca vyžaduje, aby sme sa podriadili zákonom objektu, aby sme nechali bokom vlastnú osobu a myšlienky, ktoré sa jej týkajú, ako aj všetky nálady a vnútorné stavy. A kto sa to naučí, stane sa objektívnym a zbaví sa do istej miery toho, čo je príliš osobné a do istej miery sa oslobodí od svojho JA. Zároveň v jednom bode prejde od povrchu do hĺbky, dosiahne niečo, o čo sa môže oprieť.“

Edit Stein, verná svojim slovám, nezastane v tomto bode svojich úvah a pozorovaní o žene, ale ide ďalej, keď vyslovuje názor, že „nestačí zostať pri objektívnom postoji, pretože by sme sa v konečnom dôsledku ako ženy identifikovali s mužským typom. Musíme prejsť k osobnému postoju, ktorý je v hĺbke aj najobjektívnejší.“ Na to však musí žena dobre poznať skutočnú ľudskú prirodzenosť, jej ideálny obraz. To si vyžaduje slobodu pohľadu, nezávislosť od nej samej. Silu na to ale „nezískame z ľudských zdrojov. Žiadne štúdium kníh nemôže dať našim slepým očiam túto ostrosť pohľadu, žiadne vypätie našej vôle nám nemôže dať energiu vytrhnúť divé výhonky v nás a v ľuďoch, ktorí sú nám drahí. Môžu nám v tom pomôcť, iba nadprirodzené prostriedky, lebo … čím lepšie sa učíme poznávať Spasiteľa, tým viac sme uchvátení jeho vznešenosťou a láskavosťou, jeho kráľovskou slobodou, ktorá nepozná žiadne iné podriadenie ako vôli Otca, slobodou voči každej ľudskej bytosti, ktorá je zároveň základom jeho milosrdnej lásky voči každej ľudskej bytosti. A čím hlbšie nás jeho obraz preniká, tým viac rastie naša láska k nemu a zároveň tým viac sme citlivejší na každý odklon od neho v nás alebo v iných.“

Autorka zdôrazňuje význam sviatostí. Podľa nej cez sviatosti Pán ženu posilňuje a očisťuje. A v dôvernom kontakte s ním ju čoraz viac preniká jeho duch a pretvára ju. „Napojením na neho sa učíme zaobísť bez ľudskej podpory a získavame slobodu a silu, ktorú potrebujeme, aby sme boli iným oporou a podporou. On sám nás vedie a ukazuje nám, ako máme viesť iných. Takto vďaka nemu získavame ľudskú prirodzenosť v jej úplnosti a zároveň správny osobný postoj. Tu je oddanosť, ku ktorej má sklon ženská prirodzenosť… Oddanosť Kristovi nás nerobí slepými a hluchými pre to, čo potrebujú iní, práve naopak. Hľadáme Boží obraz vo všetkých ľuďoch. Oddanosť Kristovi je odpoveďou na oddanosť Krista k nám, ktorá je absolútna a u ľudí ju stále ako ženy márne hľadáme.“

V závere svojej prvej prednášky autorka vyslovuje názor, že „osobitná hodnota ženy spočíva v osobitnej citlivosti na pôsobenie Boha v duši. Rozvinie sa v nej vtedy, ak sa žena Bohu s plnou dôverou odovzdá bez akéhokoľvek odporu.“ V tomto prípade povieme už len toľko, že odovzdať sa Bohu možno znamená prečítať si knihu celú a hľadať v prednáškach Edity Steinovej odpovede na vlastné otázky povolania, ženskej identity, ako aj otázky týkajúce sa osobitného určenia ženy v dnešnej spoločnosti…

Autorka recenzie: Elena Blašková
Bibliografický popis: STEINOVÁ, E. 2015. Žena – výber z prednášok [Edith Stein: Die Frau. Fragestellungen und Reflexionen], Bratislava : LÚČ, 218 s., brožovaná, ISBN: 978-80-7114-969-9.

zobrazené: 934x


Pridajte komentár