Neviete čo čítať? Recenzie vybraných kresťanských kníh. Pozrite si, čo čítame my a o čom sa v knižnom svete hovorí.

Životopis – Svätý Don Bosco (recenzia)

Don Bosco cestoval v roku 1883 vlakom do Turína z víťazného pobytu v Paríži, kde mu ako obdivovanému a vyhľadávanému mužovi v Cirkvi, zakladateľovi veľkého saleziánskeho diela, vzdali hold tie najsilnejšie a najdôležitejšie osobnosti. Počas cesty oslovil svojho spolupracovníka dona Rua: „Spomínaš si na tú cestu, ktorá vedie z Buttigliery na Becchi? Tam napravo je kopec, na tom kopci domček, na úpätí kopca sa až k ceste rozprestiera lúka. V tom biednom domčeku som býval ja a moja matka. Na tej lúke som ako desaťročný pásaval kravy. Keby všetci títo páni vedeli, že tak oslavujú úbohého sedliačika, há? To sú žarty Prozreteľnosti!“

Vtipný citát zo záverečnej časti životopisného diela Svätý Don Bosco od trojgeneračnej skupiny autorov Domenico Agasso, Renzo Agasso, Domenico Agasso ml., vystihuje jednu z vlastností, ktorými si „zázračný muž z Turína“ získal srdcia mnohých mladých chlapcov. Zmysel pre humor a veselosť sú totiž nadčasové vlastnosti potrebné v každej dobe a charakterizujú väčšinu svätých.

Vydanie nového a pomerne obsiahleho životopisu o svätom donovi Boscovi ma veľmi potešilo aj preto, lebo tiež pracujem ako pedagóg. Priznám sa, knihu som prečítala oveľa rýchlejšie, ako som predpokladala. Postava mladého kňaza, realistu obdareného prenikavou inteligenciou (hoci sa navonok javil ako neotesaný) plného sily, odvahy a entuziazmu, s plánmi a túžbami, ktoré presahujú hranice regiónov i hranice ľudských sŕdc a finančných možností, sa stala pre mňa každodenným magnetom. Pri jej čítaní som nevnímala čas a priestor a úplne som sa nechala strhnúť príbehom svätca, ktorý vedel čítať znamenia čias, aby prejavil svoju lásku práve tým, ktorých spoločnosť pokladala za „odpad“, za „bezvýznamných“, za „bezcenných“, mladých chlapcov z ulice, z chudobných štvrtí.  Stal sa ich priateľom, dôverníkom, učiteľom, chlebodarcom, spovedníkom, kňazom, ktorý je vždy nablízku, aby ich vrátil svetu ako „dobrých kresťanov a čestných občanov“. Neskôr spolu so svojou „najpokornejšou (duchovnou) dcérou, prvorodenou dcérou“ Dominikou Mazzarellovou založil Inštitút Dcér Panny Márie Pomocnice. Aj ona bola neskôr vyhlásená za svätú. Napokon svoje dielo doplnil o tretí laický rád podporovateľov saleziánskeho diela.

Z jeho života ma zaujali mnohé detaily, ktoré mi pomohli lepšie pochopiť osobnosť kňaza vychovávateľa, jeho charizmu, ale aj veľkú Božiu lásku, ktorá sa prejavila v tom, že bol vo svojom diele mimoriadne úspešný už počas svojho života. Boh bol totiž od začiatku na jeho strane, respektíve na strane chudobných a maličkých, o ktorých sa s láskou staral.

Fascinoval ma napríklad svet snov dona Bosca. Z hľadiska napredovania saleziánskeho diela boli prorocké a stali sa usmerňovateľmi jeho vízií, jeho konania, hoci bol značným realistom. Pri zmienke o týchto snoch mi napadla až neuveriteľná podobnosť s pokorou a poslušnosťou svätého Jozefa, pestúna Pána Ježiša, ktorý svoje rozhodnutia a konanie rovnako podriadil pokynom Božieho anjela v snoch.

Zaujala ma tiež previazanosť Boscovho diela s „chudáčikom z Assisi“, čo tiež iste nebola náhoda. Pôvodne totiž zamýšľal vstúpiť do rehole františkánov. Po rozhodnutí stať sa diecéznym kňazom sa stal jeho prvým pôsobiskom „zhodou okolností“ Kostol svätého Františka z Assisi v Turíne, kam 8. decembra 1841 prišiel prvý mladý chlapec, lebo mu bola zima a nemal kam ísť. O pár dní priviedol so sebou ďalších osem chlapcov, a tak sa začala misia „zázračného Turínčana“. Skupina chlapcov zozbieraných z ulice, ktoré nazval „oratóriom“,  miestom modlitby. Keď 31. januára 1888 odchádzal k Pánovi do neba, zanechal po sebe 773 saleziánov, 275 novicov v 58 domoch v deviatich krajinách a 415 dcér Panny Márie Pomocnice, 164 noviciek v 54 domoch v piatich krajinách.

Je naozaj nepochopiteľné, koľko toho tento kňaz stihol vo svojich aktivitách. Jeho všestrannosť zameraná na podporu fyzických a pracovných činností chlapcov, ich duševného rozvoja formou rôznej náročnosti vzdelávania podľa schopností, ale aj kultúrnych aktivít zameraných na hudbu spev, divadlo a v neposlednom rade duchovná formácia zverencov dona Bosca, nikoho nenechajú v pochybnostiach, že sa jednoducho musel stať svätým.

Za najobohacujúcejšie časti knihy považujem úryvky, ktoré charakterizujú známy „preventívny systém“ výchovy Dona Bosca, spôsob, akým sa približoval k srdciam mladých chlapcov. Jeho podstatou bolo nie trestať zlé správanie, ale zabrániť mu aktívnou činnosťou a výchovným pôsobením na mladých. Milosrdná láska a vľúdnosť, najcharakteristickejšie vlastnosti tohto svätca poznačili celé jeho dielo a čitateľa mnohé jeho citáty aj po 200 rokoch oslovia pre ich reálne použite aj dnes.

Myslím si, že práve ľudia pracujúci s kresťanskou mládežou nájdu v životopise o sv. don Boscovi veľa podnetných myšlienok a nápadov. Možno občas preskočia časti knihy preplnené faktami, menami, číslami, ktoré niekedy trošku „zdržiavajú“, ale samotné usporiadanie knihy do kapitol a následne do menších motívov to dovoľuje. Na druhej strane práve tieto fakty dovoľujú rozpoznať rozsiahlosť Boscovho diela.

Na záver sa mi žiada dodať: „Kiežby sa vo svete našli aj dnes kňazi, vľúdni a láskaví, ktorí by mali odvahu pomáhať mladým ľuďom z ulice, pre niekoho „bezvýznamným“ a „bezcenným“,  ktorí by mali odvahu žiť svoje veľké sny, ako ich žil don Bosco.“ Verím, že kniha o „svätcovi navždy a pre všetkých“ aspoň v niektorých čitateľoch tieto túžby nanovo prebudí.

Autorka recenzie: Elena Blašková

Bibliografický popis: AGASSO, D., AGASSO, R., ml. AGASSO, D. 2016. SVÄTÝ DON BOSCO – Životopis, Bratislava: vydavateľstvo DON BOSCO, 318 s., brožovaná, ISBN: 978-80-8074-363-5.

zobrazené: 960x


Pridajte komentár